Miesto, ktoré nie je len historickou expozíciou, ale najmä silnou a mrazivou pripomienkou toho, čo sa môže stať, keď zo spoločnosti vymizne ľudskosť.
Prekročiť brány bývalého pracovného a koncentračného tábora znamenalo pre našich študentov hlbokú konfrontáciu s vlastnými dejinami v ich najťažšej podobe. V autentickom prostredí pôvodných barakov prestali byť obete holokaustu anonymnými číslami z učebníc. Prostredníctvom dobových dokumentov, osobných predmetov a konkrétnych príbehov spoznali osudy ľudí, ktorých životy boli tragicky poznačené nenávisťou, diskrimináciou a strachom.
Práve preto je dôležité o týchto udalostiach hovoriť, ukazovať ich mladým ľuďom a aktívne sa o nich učiť. Pamäť spoločnosti je jedným z najsilnejších nástrojov, ako predchádzať opakovaniu chýb minulosti – a vzdelávanie v tejto oblasti má nezastupiteľné miesto.
Táto skúsenosť nám bez príkras ukázala, kam môže viesť ľahostajnosť či tichý súhlas s neznášanlivosťou. Odchádzali sme s hlbším uvedomením si krehkosti demokracie a s presvedčením, že jej ochrana začína každodenným rešpektom k druhému človeku.
Nie je to len historická spomienka. Je to záväzok, ktorý si zo Serede odnášame.